1.4 Odolnosť voči olejom a chemikáliám
Polyuretánový elastomér, najmä polyesterový polyuretánový elastomér, je vysoko polárny polymérny materiál. Má malú afinitu k nepolárnym minerálnym olejom a takmer ho nekoroduje vykurovací olej (ako je petrolej, benzín) a mechanický olej (ako je hydraulický olej, motorový olej, mazací olej atď.). Je oveľa lepšia ako kaučuk na všeobecné použitie a dá sa použiť s kaučukom porovnateľným s nitrilovým kaučukom. V alkoholoch, esteroch, ketónoch a aromatických uhľovodíkoch však veľmi napučiava a pri vysokých teplotách sa postupne ničí. V halogénovaných uhľovodíkoch výrazne napučiava a niekedy degraduje. Keď je polyuretánový elastomér ponorený do anorganického roztoku, bez pôsobenia katalyzátora, je to podobné ako pri ponorení do vody. V roztokoch slabých kyselín a slabých zásad sa rozkladá rýchlejšie ako vo vode. Silná kyselina a silná zásada majú väčší korózny účinok na polyuretán.
Prevádzková teplota polyuretánového elastoméru v oleji je nižšia ako 110 stupňov, čo je viac ako teplota na vzduchu. V mnohých strojárskych aplikáciách je však olej vždy kontaminovaný vodou. Testy ukázali, že pokiaľ olej obsahuje 0,02 % vody, takmer všetka voda sa môže preniesť do elastoméru. V tomto čase bude efekt použitia výrazne odlišný.
1.5 Vodeodolnosť
Polyuretánové elastoméry majú dobrú odolnosť voči vode pri izbovej teplote a nepodliehajú výraznej hydrolýze v priebehu jedného alebo dvoch rokov, najmä polybutadiénové, polyéterové a polykarbonátové typy. Prostredníctvom vylepšeného testu odolnosti voči vode a metódy extrapolácie možno dospieť k záveru, že čas potrebný na polovičnú stratu pevnosti v ťahu vo vode s normálnou teplotou 25 stupňov pre polyesterový elastomér (polyetylén propylénglykol adipát-TDI-MOCA) je 10 rokov, polyéter elastoméru (PTMG-TDI-MOCA) je 50 rokov, to znamená, že typ polyéteru je 5-krát väčší ako typ polyesteru.
1.6 Tepelná odolnosť a odolnosť proti oxidácii
Polyuretánové elastoméry majú dobrú tepelnú odolnosť v inertných plynoch (ako je dusík) a tiež majú dobrú odolnosť voči kyslíku a ozónu pri izbovej teplote, najmä polyesterového typu. Súčasné pôsobenie vysokej teploty a kyslíka však urýchli proces starnutia polyuretánu. Horná hranica teploty všeobecných polyuretánových elastomérov na dlhodobé nepretržité používanie vo vzduchu je 80-90 stupňov a pri krátkodobom používaní môže dosiahnuť 120 stupňov. Teplota, ktorá má významný vplyv na realizáciu tepelnej oxidácie je okolo 130 stupňov. Pokiaľ ide o odrody, odolnosť polyesterového typu proti tepelnej oxidácii je lepšia ako odolnosť polyéterového typu. Spomedzi polyesterových typov je polyhexylén adipátový typ lepší ako všeobecný polyesterový typ. Medzi typmi polyéterov je PTMG lepší ako typ PPG a oba sa zlepšujú so zvyšujúcou sa tvrdosťou elastoméru. Okrem toho pevnosť všeobecných polyuretánových elastomérov výrazne klesá v prostredí s vysokou teplotou.